Lietadlo L-29 Delfín nie je len historický výcvikový stroj. Je to kus živej leteckej legendy, ktorý vám umožní pocítiť pravé lietanie – surové, fyzické a precízne. Toto prúdové dvojmiestne lietadlo, ktoré kedysi formovalo vojenských pilotov v bývalom Československu, je dnes bránou k adrenalínovému letu pre každého odvážneho pasažiera.

Prečo je let s Delfínom jedinečný?

Neskutočné výhľady
Vďaka výborne riešenému kokpitu budete mať počas letu perfektný prehľad o okolí aj o polohe lietadla. Pocit voľnosti v priestore je silnejší, než by ste čakali – výhľad, na ktorý sa nezabúda.

Rozsah rýchlostí, ktorý vám vyrazí dych
Od pomalého letu pri 160 km/h až po extrémnych 800 km/h. Delfín zvláda aj vertikálne manévre s nárastom výšky až 2000 metrov – adrenalín ako z akčného filmu, tentoraz s tebou v hlavnej úlohe.

Stabilita a bezpečnosť v každom obrate
Vďaka špecifickým letovým vlastnostiam je lietadlo veľmi stabilné. Vývrtku prakticky nepozná – musí nastať vážna chyba pilota, aby sa do nej dostal. A presne preto ťa vždy sprevádza skúsený profík.

Od –2 do +5 g – fyzický zážitok na maximum
Let s Delfínom nie je len o výhľade – je o pocitoch. O sile, ktorú cítiš pri preťažení, o napätí v rukách a úsmeve na tvári. A ak si trúfaš, zažiješ aj maximálne možné preťaženie.

Skutočné pilotovanie – žiadna elektronika, len ty a stroj
L-29 Delfín nepozná moderné posilňovače. Každý pohyb riadiacej páky cítiš v ramenách. Vertikálne manévre sú navyše podporené špeciálnou technikou, vďaka ktorej máš kontrolu bez zbytočného boja so strojom.

Bezpečnostná poznámka: Pri množstve paliva pod 200 litrov nie je možné vykonávať záporné preťaženie – pre ochranu motora. Ale nemusíš sa báť, náš pilot to má pod kontrolou do posledného detailu.

⸻

Nie je to atrakcia. Je to dobrodružstvo.

Tento let nie je o pozlátku. Je o sile techniky, tradícii letectva a výzve, ktorú cítiš v každom obrate. Pre tých, čo chcú viac než len let – pre tých, ktorí chcú zažiť lietanie tak, ako ho zažívajú piloti.

Po vzlete pocítite, čo znamená skutočný ťah prúdového motora. L-29 Delfín vám v prvých šiestich minútach poskytne maximálny výkon, počas ktorého vás s mohutnou silou vynesie do výšky. Následne sa motor prepne na nominálny režim, aby sa zabezpečilo jeho šetrenie a dlhšia životnosť. Všetko je premyslené s dôrazom na bezpečnosť.

Rýchlosť stúpania je presne definovaná a optimalizovaná podľa výšky. Čím vyššie sa nachádzate, tým jemnejší musí byť výstup. Zo zeme stúpate rýchlosťou približne 360 km/h, vo výške 1000 metrov sa znižuje na 350 km/h, a s každým ďalším kilometrom výšky klesá približne o 10 km/h – až na 290 km/h vo výške 7000 metrov.

Vo výškach nad 5000 metrov je možné udržiavať pravú vzdušnú rýchlosť 390 km/h, čo zabezpečuje stabilitu, plynulé stúpanie a efektívnu spotrebu. Pri výstupe do 7000 metrov sa odporúča držať otáčky motora na 97 %, aby sa maximálne využili letové schopnosti lietadla.

Tieto čísla nie sú len technické detaily – sú to pravidlá, ktoré zaisťujú hladký, bezpečný a presne riadený let. Či už stúpate do výcvikového priestoru alebo nacvičujete simuláciu podľa OSP, každá fáza letu má svoj zmysel a rytmus.

Komfort na palube – aj vo výškach

Kabína lietadla je prispôsobená pre komfort pilota. Do výšky 2000 metrov je tlak v kabíne rovnaký ako tlak okolia. Nad touto hranicou začína kabína udržiavať mierny pretlak, ktorý sa postupne zvyšuje – vo výške 4000 metrov na úroveň 0,12 kp/cm² a vo výške 7000 metrov na približne 0,21 kp/cm². Vďaka tomu pilot nepotrebuje kyslíkovú masku a let je pohodlný aj vo vyšších hladinách.

Viac než len let

L-29 Delfín nie je len cvičné lietadlo. Je to spojenie technickej precíznosti, surovej sily prúdového motora a elegantnej pilotáže. Každý meter výšky, každá sekunda letu je fyzicky citeľný zážitok, ktorý sa ti vryje do pamäti. Ideálny pre tých, ktorí chcú vidieť svet z výšky, akú bežný človek nezažije.

Lietadlo L-29 Delfín nie je len historické cvičné lietadlo – je to dokonalý nástroj na presné manévre, akrobaciu a preťaženie, ktoré si doslova vychutnáš na vlastnom tele. Jedným z najintenzívnejších zážitkov počas letu je kompletná 360-stupňová zatáčka, pri ktorej sa plne prejaví stabilita, výkon aj technická vyspelosť tohto lietadla.

Aj v ostrých oblúkoch zostáva Delfín spoľahlivo ovládateľný. Vďaka svojej konštrukcii sa výborne správa pri prudkých zmenách smeru a drží stopu s prekvapivou presnosťou.

Ak počas zatáčky klesne rýchlosť pod 180 km/h, lietadlo na to zareaguje jemným trasením. Toto trasenie je bezpečným varovaním – stačí mierne povoliť riadiacu páku, trasenie ustúpi a môžeš pokračovať ďalej. Žiadna vývrtka, žiadne nečakané prekvapenia. Adrenalín áno, riziko nie.

Odporúčaná rýchlosť pre výcvik zatáčok je 350 km/h – práve v tomto rozsahu cítiš maximálne preťaženie, no zároveň máš absolútnu kontrolu nad lietadlom.

Ako sa správa lietadlo počas zatáčok?

V blízkosti zeme, pri nulovej nadmorskej výške a hmotnosti lietadla okolo 2900 kg, je minimálny polomer zatáčky len 232 metrov, čo sa dosahuje pri rýchlosti 215 km/h. Najkratší čas, za ktorý lietadlo zvládne celú 360° zatáčku, je len 22 sekúnd, ak letíš rýchlosťou 270 km/h. V tomto režime lietadlo dosahuje náklon až 68 stupňov, a pri zrýchlení môžeš cítiť až 381 km/h.

Vo výške 5000 metrov, kde už lietadlo váži približne 2676 kg, sa minimálny polomer zatáčky zväčšuje na 470 metrov. Letíš rýchlosťou 250 km/h, celá zatáčka trvá približne 39,5 sekundy pri ideálnej rýchlosti 350 km/h. Tu sa náklon pohybuje okolo 61 stupňov a skutočná rýchlosť môže dosiahnuť až 430 km/h.

Zaujímavé je, že aj s prídavnými palivovými nádržami sa manéver lieta veľmi podobne ako bez nich – zmeny v parametroch sú len minimálne.

Manéver, ktorý si zapamätáš

Tento let nie je simulácia. Je to skutočný zážitok, pri ktorom cítiš každé „géčko“, každý stupeň náklonu a každý meter, ktorý obletíš v ideálnej kruhovej dráhe. Zatáčka v L-29 Delfín nie je len o technike – je to fyzický a emocionálny vrchol letu, ktorý v tebe zostane ešte dlho po pristátí.

Ak chceš, môžem ti tento text rozbiť na jednotlivé časti pre web (napr. Zatáčka v číslach, Ako reaguje lietadlo, Ako sa správa vo výške), alebo spraviť krátku promo verziu do videa či príspevku.

Bojová zatáčka sa vykonáva pri maximálnom výkone motora a s rýchlosťami neprevyšujúcimi maximálne povolené hodnoty lietadla.

Pred začiatkom manévru je potrebné v klesaní pod uhlom 20–30° pri plných otáčkach nabrať dostatočnú rýchlosť. Po jej dosiahnutí sa lietadlo plynulo pritiahnutím riadiacej páky prevedie do stúpania pod uhlom 30–40°, pričom sa súčasne nakláňa do zatáčky s miernym vychýlením smerového kormidla.

• Začiatočný náklon: 10–15°

• V druhej polovici manévru: náklon sa zväčšuje na 65–70°

Počas celého manévru je potrebné udržiavať:

• Preťaženie: začína na 2,5–3 g a s klesajúcou rýchlosťou sa znižuje na 1,5 g

Pri dosiahnutí rýchlosti 200 km/h je potrebné lietadlo plynulo vyrovnať do horizontálneho letu. V priebehu bojovej zatáčky lietadlo otočí smer o 180°, pričom rýchlosť nesmie klesnúť pod 180 km/h.

Technika vykonania ľavej aj pravej bojovej zatáčky je rovnaká.

Zvrat je možné vykonávať vo výškach od 2000 m až po dostup lietadla, a to so zasunutými aj vysunutými vzdušnými brzdami.

Z cvičných dôvodov sa najčastejšie vykonáva z výšky 3000 m, pri prístrojovej rýchlosti 250 km/h.

Prechod do zvratu sa začína z horizontálneho letu alebo mierneho stúpania pod uhlom 10–15°. Po dosiahnutí požadovanej rýchlosti sa lietadlo otočí na chrbát vychýlením riadiacej páky do strany zvratu s miernym vyšliapnutím pedálu nožného riadenia. Asi 20° pred polohou na chrbte je potrebné otáčanie prerušiť uvedením kormidiel do neutrálnej polohy a zároveň stiahnuť POM do polohy „Voľnobeh“.

Na chrbte sa lietadlo nepridržiava – riadiaca páka sa plynulo pritiahuje tak, aby lietadlo prešlo zo strmhlavého letu do horizontálneho pri prístrojovej rýchlosti cca 470 km/h.

Počas vyberania zo strmhlavého letu vzniká preťaženie 3 až 3,5 g.

Technika vykonania ľavého aj pravého zvratu je rovnaká.

Premet sa vykonáva vo výškach od 2000 do 5000 m pri maximálnom výkone motora.

Z cvičných dôvodov sa najčastejšie trénuje z výšky 2000 m pri začiatočnej rýchlosti 480 km/h, ktorú je potrebné nabrať v klesaní. Po dosiahnutí tejto rýchlosti sa riadiaca páka plynulo priťahuje tak, aby lietadlo dosiahlo preťaženie 3,6 g a opisovalo vertikálnu krivku bez zmeny úsilia na páke.

Pred horným bodom premetu je potrebné priťahovanie páky postupne zmenšovať tak, aby pri polohe na chrbte bola rýchlosť aspoň 180 km/h a násobok zaťaženia 1,5 g. V hornom bode sa otáčky motora plynulo znižujú až na voľnobeh. Lietadlo sa na chrbte nepridržiava, ale plynulo sa prevedie do strmhlavého letu. Následné vybratie premetu je rovnaké ako pri vyberaní zo zvratu.

Premet sa môže dokončiť s použitím alebo bez použitia vzdušných bŕzd.

Pri sérii viacerých spojených premetov nie je nutné znižovať výkon motora, avšak druhú polovicu premetu je potrebné vyberať energickejšie, aby bola strata výšky čo najmenšia.

Chcete zažiť okamih, keď sa celý svet otočí o 180 stupňov a vy máte všetko pod kontrolou? Výkrut, známy aj ako prekrut, je akrobatický manéver, ktorý spája eleganciu letu a surovú silu stíhačky do jediného plynulého oblúka.

Ako prebieha výkrut?

Manéver sa začína vo výške do 4500 metrov, vždy pri maximálnom výkone motora. Úvodná fáza pripomína premet, no vyžaduje o niečo vyššiu rýchlosť – približne 500 km/h.

V hornom bode výkrutu musí lietadlo udržať minimálne 190 km/h. Keď sa dostane do polohy na chrbte (s nosom mierne nad horizontom), pilot jemne potlačí riadiacu páku, aby zabránil klesaniu, a súčasne vychýli krídelká do požadovaného smeru. Nožné riadenie potom spustí rotáciu okolo pozdĺžnej osi, ktorá je rýchla, presná a vizuálne úchvatná.

Asi 10° pred návratom do horizontu sa ovládacie prvky vracajú do neutrálnej polohy. Otáčky motora zostávajú počas celého manévru na maxime, až do úplného dokončenia.

Bezpečnosť na prvom mieste

Ak v hornom bode výkrutu rýchlosť klesne pod 190 km/h, pilot výkrut nedokončí. Namiesto toho plynulo prejde do zvratu, alebo upraví let tak, aby získal rýchlosť a mohol manéver bezpečne dokončiť v klesavom lete.

Technika je rovnaká pre ľavý aj pravý prekrut, no zážitok je pre každého jedinečný.

⸻

Pripravení otočiť svet hore nohami?

Zažite výkrut počas letu v stíhačke L-29 Delfín. Pocítite precíznosť pilotáže, adrenalín rýchlosti a jedinečný okamih, keď sa svet pod vami otočí naopak – a vy to máte pevne vo svojich rukách.

Výkrut je možné vykonávať v rôznych výškach a pod rôznymi uhlami voči horizontu.

Z cvičných dôvodov sa najčastejšie trénuje vo výškach 2000 až 8000 m pri optimálnej rýchlosti 400 km/h. Pred zahájením výkrutu je potrebné upraviť rýchlosť a previesť lietadlo do stúpania pod uhlom 10–15°. Následne sa stúpanie zastaví a plynulým vychýlením riadiacej páky s miernym tlakom na pedál nožného riadenia v smere otáčania sa lietadlo otočí okolo svojej pozdĺžnej osi o 360°.

Pri lete na chrbte je potrebné mierne potlačiť riadiacu páku, aby sa nos lietadla udržal nad horizontom. V náklone 90° (po otočení o 90° a 270°) je nutné vyšliapnuť horný pedál nožného riadenia, aby nos neklesal (zmena funkcie kormidiel), čím sa predíde strate výšky.

Pred návratom do normálnej horizontálnej polohy je potrebné:

• zrovnať pedále nožného riadenia,

• vyrovnať krídelká,

• miernym priťahovaním riadiacej páky stabilizovať horizontálny let.

Výkruty možno vykonávať aj pri vyšších rýchlostiach, avšak otáčanie je vtedy pomalšie a ovládanie krídeliek tuhšie. Preto je potrebné počítať s možnou stratou výšky, hlavne ak sa výkrut vykonáva s menším uhlom stúpania – najmä pri letoch v malej výške nad terénom.

Strmé stúpanie je možné vykonávať vo všetkých výškach pri maximálnom výkone motora, za predpokladu, že rýchlosť nepresiahne maximálne povolenú hodnotu v danej výške.

Pred zahájením stúpania je potrebné v klesaní zvýšiť rýchlosť až na maximálne povolenú (M = 0,7). Potom sa lietadlo plynulým priťahovaním riadiacej páky prevedie do strmého stúpania pod uhlom až 90°. Zo začiatku sa odporúča nacvičovať stúpanie pod uhlom 60–80°.

Po dosiahnutí požadovaného uhla je potrebné mierne potlačiť riadiacu páku, aby sa zabránilo ďalšiemu zväčšovaniu uhla stúpania. Uhol stúpania a stabilitu bez náklonu je potrebné kontrolovať pomocou umelého horizontu.

Strmé stúpanie sa vyberá do horizontálneho letu najčastejšie zatáčkou na ľubovoľnú stranu. Začiatočná rýchlosť vyberania je 270–300 km/h pri uhloch stúpania 60–80°.

Alternatívne je možné stúpanie vybrať aj zvratom, polozvratom alebo kombináciou zatáčky a zvratu.

Myslíte si, že vás vo vzduchu už nič neprekvapí? Počkajte, kým zažijete súvrat. Tento elegantný, no dramatický manéver vás na pár sekúnd vytrhne z reality – svet sa zastaví, horizont zmizne a vy letíte dolu hlavou, kým si uvedomíte, že nebo má ďalší rozmer.

Ako súvrat prebieha?

Všetko sa začína vo výške nad 2000 metrov a s plným výkonom motora. L-29 Delfín zrýchľuje na viac než 500 km/h, potom sa prudko stúpa – pod uhlom 50 až 80 stupňov. Rýchlosť postupne klesá, až na hranicu 250 km/h.

Vtedy prichádza rozhodujúci moment: pilot vyšliapne pedál do požadovaného smeru a lietadlo sa začne preklápať do obratovej fázy. Cítite, ako vás kabína obopína – no všetko zostáva presne pod kontrolou. Ovládacie prvky sú skrížené, ale stabilné, vývrtka nehrozí.

Ticho pred výkrikom

V okamihu, keď nos lietadla prekročí horizont a začne klesať, pilot stiahne výkon na voľnobeh. Prístroje ukazujú takmer nulovú rýchlosť, ale vy cítite, že sa nič nezadrhlo – len čas spomalil. Lietadlo zostáva plynulé, predvídateľné a plne ovládateľné.

Návrat do horizontu

Keď Delfín začne strmhlavo klesať, pilot vyrovná pedále a krídielká, stabilizuje stroj a čaká, kým rýchlosť opäť presiahne 350 km/h. Potom prichádza záverečné gesto: plynulé priťahovanie riadiacej páky a návrat do roviny.

Nie je to len obrat – je to zážitok

Súvrat v L-29 Delfín nie je len ukážka pilotáže. Je to okamih, keď zažijete čistý vzdušný priestor bez smeru, bez času, bez zeme pod nohami – len vy a obloha.
Precíznosť, adrenalín, pocit absolútnej slobody.
Ste pripravení na obrat, ktorý zmení váš pohľad na lietanie?

Predstavte si to: stíhačka zrýchľuje na maximum, prudko sa dvíha k oblakom a v tom najnapätejšom momente vás otočí o 180 stupňov. Lietate chrbtom k zemi, rýchlosť padá, motor stíchne… a vy klesáte späť, hlavou dolu, späť k horizontu.
Zvrat zo strmého stúpania nie je len obrat – je to zážitok, ktorý roztriešti predstavy o tom, čo lietadlo dokáže.

Ako to prebieha?

Na začiatku všetko pôsobí pokojne.
Vo výške minimálne 2000 metrov L-29 Delfín akceleruje na maximálnu povolenú rýchlosť. Následne prechádza do strmého stúpania pod uhlom 50 až 80 stupňov. Pilot mierne potlačí riadiacu páku, aby si udržal ideálny uhol a sledoval klesajúcu rýchlosť.

Zlom. Ticho. Preklopenie.

Keď rýchlosť klesne na približne 350 km/h, pilot vyrovná kormidlá a plynulo priťahuje riadiacu páku, čím prevedie lietadlo do letu na chrbte. V tejto fáze sa rýchlosť nesmie dostať pod 180 km/h. Motor je na voľnobehu, prístroje hlásia minimum… a vy cítite, ako sa svet na chvíľu zastavil.

Následne sa lietadlo prirodzene zvráti späť do strmhlavého letu. Pilot vyrovná krídielka, zrovná pedále, a keď rýchlosť opäť prekročí 350 km/h, jemným pritiahnutím páky stroj prechádza späť do horizontálnej roviny.

⸻

Technický prehľad (stručne a jasne):
• Minimálna výška: 2000 m
• Rýchlosť pred stúpaním: maximálna povolená
• Rýchlosť na začiatku zvratu: cca 350 km/h
• Minimálna rýchlosť počas letu na chrbte: 180 km/h
• Výsledok: čistý 360° adrenalín v troch dimenziách

⸻

A teraz otázka:

Chcete zažiť niečo, čo sa len ťažko vysvetľuje – ale nikdy nezabúda?
Zvrat zo strmého stúpania je jedným z najfascinujúcejších manévrov, aký si môžete vyskúšať.
A L-29 Delfín je pripravený vám ho predviesť.

Pripútajte sa. L-29 Delfín sa nakloní a prudko klesá nosom k zemi. Nie však nekontrolovane – toto nie je pád, ale dokonale riadený strmhlavý let, v ktorom každý stupeň náklonu aj každý kilometer za hodinu má svoj presný význam. Rýchlosť, výška, preťaženie – všetko pod kontrolou skúseného pilota.

Ako to prebieha?

Prechod do strmhlavého letu môže prísť nečakane – napríklad po zatáčke, súvrate alebo rýchlom výšľape. Zrazu sa lietadlo preklopí a vy sa ocitnete vo výrazne naklonenom lete smerom nadol – v uhle, ktorý môže byť takmer ľubovoľný, no stále bezpečný.

Rýchlosť a G-sily? Presne ohraničené.

Počas celého manévru sa sledujú presné limity, aby ste si užili čistý adrenalín bez zbytočného rizika:
• Maximálna rýchlosť:
• do výšky 1900 m: 800 km/h
• nad 1900 m: Mach 0,75
• Preťaženie (G):
• bez prídavných nádrží: od –4 do +8 G
• s nádržami: od –3,5 do +7 G

Vďaka týmto hraniciam je let fyzicky intenzívny, no stále pod úplnou kontrolou.

Výber ako z učebnice

Strmhlavý let sa vždy vyberá v bezpečnej výške nad terénom. Pilot presne vie, kedy a ako „potiahnuť“, aby ste sa z ostrého klesania plynulo vrátili späť do horizontálneho letu. Rýchlo, čisto, bez šoku pre telo – len s pocitom: „wow, toto sa naozaj stalo.“

Prečo to chcú zažiť tí najodvážnejší?

Lebo vidieť, ako sa zem rýchlo približuje, cítiť napätie v celom tele, a potom sa elegantne zdvihnúť späť k oblakom… to je niečo, čo v bežnom živote nezažijete.
Strmhlavý let je čistý súboj gravitácie, precíznosti a ľudskej odvahy. A vy môžete byť pri tom – v kokpite.

Na prvý pohľad vyzerá ako pád, ale v skutočnosti je to precízne riadený manéver. Špirála je kontrolovaný zostup, pri ktorom sa L-29 Delfín otáča okolo vlastnej zvislej osi v strmom klesaní – a vy pri tom cítite rotáciu, gravitáciu aj absolútnu kontrolu.

Ako sa špirála vykonáva?

Manéver sa letí s náklonom približne 45 stupňov, podľa údajov na umelom horizonte, a s otáčkami motora nastavenými na voľnobeh. Pred samotným prechodom do špirály je dôležité stabilizovať lietadlo do kĺzavého letu pri rýchlosti 250 až 300 km/h.

Pilot následne koordinovane pohne riadiacou pákou a nožným riadením, čím prejde do plynulej zatáčky. Celý priebeh manévru sa priebežne sleduje cez prístroje – umelý horizont, rýchlomer, váriometer, výškomer či zatáčkomer.

Ako sa reguluje rýchlosť?

Ak rýchlosť v špirále začne narastať alebo klesať, pilot reaguje:
• potlačením alebo pritiahnutím riadiacej páky,
• alebo zmenou náklonu – menší náklon spomaľuje zostup, väčší ho zrýchľuje.

Výber zo špirály

Prechod späť do vodorovného letu prebieha hladko: pilot zrovná náklon, postupne zvýši výkon motora a vyvedie lietadlo z kĺzavého letu. Výsledkom je stabilizovaný let bez straty kontroly – len s ďalšou porciou adrenalínu navyše.

Sklz je špeciálny letový manéver, ktorý sa využíva najmä pri skrátení dráhy na pristátie. Vykonáva sa s vysunutým podvozkom a pristávacími klapkami, pričom prístrojová rýchlosť počas sklzu sa pohybuje medzi 200 až 220 km/h.

Postup pred prechodom do sklzu:
1. Znížte rýchlosť letu na 280 km/h.
2. Vysuňte podvozok.
3. Pri 240 km/h nastavte klapky na 30°.
4. Znížte otáčky motora na vzdušný voľnobeh.

Až potom nasleduje samotný prechod do sklzu:
Nožným riadením vychýlite lietadlo zo smeru, pričom krídielka vychýlite opačne – takto sa vytvorí aerodynamický odpor, ktorý zabezpečí strmší zostup bez zvýšenia rýchlosti.

Udržiavanie sklzu

Veľkosť sklzu závisí od výchylky smerového kormidla a krídielok. Manéver je stabilný a bezpečný až do plnej výchylky nožného riadenia. Pilot musí koordinovanými pohybmi riadiacich prvkov udržiavať priamy smer sklzu smerom na pristátie a zároveň jemne pridržiavať riadiacu páku, aby zabránil tendencii lietadla “padnúť na nos”.

Ukončenie sklzu

Sklz sa vyberá jednoducho: zrovnaním náklonu a súčasným uvoľnením nožného riadenia.
Ak sa sklz používa ako technika na skrátenie dráhy pri pristávaní, musí byť ukončený najneskôr vo výške 50 metrov nad terénom.

L-29 Delfín prechádza do vývrtky len pri hrubej chybe pilota – konkrétne pri nadmernom pritiahnutí riadiacej páky a nekoordinovanom použití nožného riadenia. Vývrtka je preto z bezpečnostných aj výcvikových dôvodov vykonávaná len vo výnimočných prípadoch.

⸻

Ako sa vedome prevedie lietadlo do vývrtky?
• Vývrtka sa začína vo výške minimálne 5000 metrov.
• Maximálne sú povolené 3 otáčky.
• Ťažisko lietadla musí byť v povolenom rozsahu centráže.

Postup:
1. Uistite sa, že v priestore nie sú iné lietadlá.
2. Nastavte výškový trimer do neutrálnej polohy (vyváženie pri rýchlosti 300–320 km/h).
3. Vo výške 5000 m stiahnite plyn na vzdušný voľnobeh.
4. Zvoľte si orientačný bod, pri ktorom budete vývrtku vyberať.
5. V horizontálnom lete alebo miernom stúpaní znížte rýchlosť na 170–180 km/h.
6. Plne vyšliapnite pedál v smere zamýšľanej vývrtky, súčasne pritiahnite riadiacu páku a držte obe kormidlá v tejto polohe počas celej vývrtky.
7. Krídielka zostávajú v neutrálnej polohe.

⸻

Správanie lietadla vo vývrtke

Vývrtka v L-29 je neustálená a výrazne nerovnomerná. Už v prvej otáčke predok lietadla výrazne kolíše – stúpa a klesá v rozsahu 20° až 80° voči horizontu. Lietadlo môže krátko prerušiť rotáciu, pretočiť sa o štvrť až pol otáčky na opačnú stranu a opäť sa prudko roztočiť pôvodným smerom.
• Prístrojová rýchlosť kolíše – pri stúpaní prudko klesá, pri klesaní prudko stúpa. V tretej otáčke môže dosiahnuť 280–300 km/h.
• Trasenie riadiacej páky a rázy do pedálov sú výrazné.
• Ľavá vývrtka býva o niečo nestabilnejšia ako pravá, no nie vždy.
• Doba jednej otáčky:
• pravá: 4 s
• ľavá: 5 s
• priemer: 4,5 s
• Strata výšky na jednu otáčku: 150–200 m
Pri 3 otáčkach vrátane vybrania sa stratí 2000–2200 m.

⸻

Vplyv ovládania a konštrukcie
• Krídielka: Majú len malý vplyv. Vychýlenie „po vývrtke“ rotáciu mierne spomalí, „proti vývrtke“ ju zrýchli – vývrtka však zostáva nerovnomerná.
• Brzdiace štíty a posunutie ťažiska v povolenom rozsahu nemajú významný vplyv na priebeh vývrtky.
• Preťaženie G: Ku koncu tretej otáčky môže dosahovať 2,5 až 2,8 G.
• Vo výške 9500 m má vývrtka podobný charakter ako vo výške 5000–6000 m.

⸻

Ako sa vývrtka vyberá?

Úmyselná vývrtka:
1. 15–20° pred zvoleným orientačným bodom plne vyšliapnite pedál proti smeru vývrtky.
2. Ihneď mierne potlačte riadiacu páku za neutrálnu polohu.
3. Po zastavení rotácie zrovnajte pedále, pridajte výkon a pri rýchlosti 350 km/h vyveďte lietadlo zo strmhlavého letu.

Neúmyselná vývrtka:
1. Stiahnite plyn na voľnobeh.
2. Určte smer otáčania lietadla.
3. Nastavte kormidlá “po vývrtke”:
• pedál v smere rotácie,
• páka plne pritiahnuť,
• krídielka neutrálne.
4. Následne pokračujte rovnakým postupom ako pri úmyselnej vývrtke.

⸻

Dôležité bezpečnostné zásady:
• Dodržiavajte presný postup. Nesprávne vychýlenie kormidiel môže viesť k prechodu do opačnej vývrtky alebo vývrtky na chrbte.
• Neskoré potlačenie riadiacej páky po vyšliapnutí pedálu môže spôsobiť vývrtku v opačnom smere.
• Ak sa vývrtka mení na vývrtku na chrbte:
• nastavte všetky kormidlá do neutrálnej polohy,
• pritiahnite riadiacu páku až do zastavenia otáčania,
• vyveďte lietadlo zo strmhlavého letu.
• Pozor: Úmyselná vývrtka na chrbte je zakázaná.
• Pri bežnom vyberaní vývrtky nepotláčajte páku príliš prudko – môže dôjsť k záporným uhlom a stratám výšky.
• Príliš rýchle pritiahnutie môže spôsobiť opätovný pád do vývrtky.
• Ak sa vývrtku nepodarí vybrať, nastavte opäť kormidlá “po vývrtke” a po polovici otáčky opakujte vyberanie podľa vyššie uvedeného postupu.
• Ak vývrtka nie je vybraná do výšky 1500 m nad terénom, je nutné okamžite opustiť lietadlo katapultážou.

Keď lietadlo L-29 Delfín letí blízko svojej pádovej rýchlosti, začínajú sa objavovať jasné varovné signály. Pred samotným pádom sa stroj mierne chveje a pilot pocíti výrazné rázy do smerového kormidla a krídielok.

Ak v tejto chvíli pilot potlačí riadiacu páku asi do polovice chodu, lietadlo neprejde do pádu a zostáva ovládateľné. Ak však páku naďalej pritahuje, výškové kormidlo postupne stráca účinnosť, lietadlo dosiahne pádovú rýchlosť a prudko skloní nos pod horizont.
• Pri voľnobehu má lietadlo pri páde tendenciu náklonu na ľavé krídlo.
• Pri plnom plyne sa sklon zvyčajne prejavuje na pravé krídlo.

Ak pilot následne potlačí riadiacu páku, lietadlo opäť zvýši rýchlosť. Po dosiahnutí približne 200 km/h sa dá let vyrovnať pozvoľným pritiahnutím riadiacej páky, čím sa lietadlo hladko vráti do stabilného letu.

⸻

Pádové rýchlosti lietadla (v závislosti od konfigurácie)

Pádová rýchlosť sa líši v závislosti od režimu letu, nastavenia klapiek, podvozku a prídavných nádrží. Tu sú hodnoty v rôznych situáciách:

Podvozok zasunutý, klapky zasunuté:
• Nominálny režim (bez vonkajších bremien): 150 km/h, s prídavnými nádržami: 160 km/h
• Vzdušný voľnobeh: bez nádrží 155 km/h, s nádržami 165 km/h

Podvozok vysunutý, klapky vysunuté na 15°:
• Maximálny režim: bez nádrží 135 km/h, s nádržami 145 km/h
• Vzdušný voľnobeh: bez nádrží 140 km/h, s nádržami 150 km/h

Podvozok vysunutý, klapky vysunuté na 30°:
• Maximálny režim: bez nádrží 130 km/h, s nádržami 135 km/h
• Vzdušný voľnobeh: bez nádrží 135 km/h, s nádržami 140 km/h

⸻

Tieto hodnoty sú kľúčové pre bezpečný let pri nízkej rýchlosti, najmä pri pristátí, výcviku či simulácii kritických režimov. Pilot by mal pozorne sledovať správanie lietadla a vždy reagovať s citom – pretože na hranici pádovej rýchlosti rozhoduje každé gesto.

Let v rýchlostiach blízkych maximálnym hodnotám si vyžaduje presnosť, disciplínu a správnu prípravu. Skôr než začnete zrýchľovať na M = 0,75 alebo 800 km/h, je nevyhnutné:
• Upraviť smer letu (tzv. rozhon)
• Uzavrieť vetranie v oboch kabínach
• Skontrolovať ich utesnenie a zaistenie

⸻

Prechod do vysokorýchlostného letu

Po kontrole preveďte lietadlo do strmhlavého letu pomocou otočky o 180° s maximálnym výkonom motora. Udržujte uhol klesania medzi 30° až 45° podľa umelého horizontu. Po zrovnaní letu do priameho smeru nastavte vyvažovaciu plošku výškového kormidla do krajnej polohy „ťažký na hlavu“.
• Pri rýchlostiach do M = 0,65 (cca 620–650 km/h) pocítite mierny ťah na riadiacej páke
• Po prekročení tejto hodnoty sa zmení na sílnejší tlak, ktorý pri rýchlosti 800 km/h dosahuje až 15 kp

Ak sú počas zrýchľovania sily na riadiacej páke neštandardné (napr. chýba „nulový bod“ pri 620–650 km/h, alebo lietadlo ťahá na jednu stranu), okamžite preruš rozhon, dôkladne vyváž lietadlo a postup opakuj.

⸻

Automatická ochrana a signalizácia

Po prekročení M = 0,7:
• Sa rozsvieti červená signalizačná kontrolka – upozornenie na blížiaci sa limit.
• Automaticky sa otvoria brzdiace štíty a rozsvieti sa ich signalizácia.

Napriek tomu môžete zrýchliť až na M = 0,75, no lietadlo sa môže výrazne chvieť.

⸻

Letová technika pri zrýchľovaní

Pri dosahovaní 800 km/h sledujte rýchlosť podľa machmetra – M = 0,68 a udržiavajte ju až do výšky 2000 m. Upravujte ju zmenou uhla klesania, aby sa neaktivovali brzdiace štíty. Po dosiahnutí tejto výšky sledujte už aj klasický rýchlomer.

Takto dosiahnete maximálnu rýchlosť 800 km/h ešte do výšky 1000 m.

⸻

Prechod zo strmhlavého letu späť do stúpania
• Prevádzajte plynulo a citlivo.
• Počas výberu sústavne uberajte výkon motora.
• Lietadlo zároveň vyvažujte podľa potreby.
• Nemeňte polohu vyvažovacej plošky výškovky počas strmhlavého letu – je to zakázané!

Dôležité:
Náhle prerušenie tlaku na riadiacu páku, najmä pri maximálnej rýchlosti, môže spôsobiť prudký výber letu a riziko prekročenia maximálneho preťaženia (G).

⸻

Čo robiť pri prekročení limitov?

Ak sa neaktivujú brzdy a dôjde k prekročeniu povoleného Machovho čísla, postupujte nasledovne:
1. Ihneď stiahnite plyn (POM) na voľnobeh
2. Pevne držte riadiacu páku
3. Postupne vyberajte lietadlo zo strmhlavého letu
4. Zabráňte prekročeniu prevádzkových limitov (M, G)

⸻

Lety v turbulentnej atmosfére

Pri turbulencii je nevyhnutné znížiť preťaženie pri výbere letu, pretože vietor spôsobuje prudké výkyvy síl. Pre lepšiu predstavu:
• Pri stúpaniach vzduchu W = 5 m/s → preťaženie až 2 G
• W = 10 m/s → 4 G
• W = 20 m/s → 8 G

⸻

Po skončení manévru

Po bezpečnom vybratí lietadla zo strmhlavého letu nastavte vyvažovaciu plošku výškového kormidla do polohy zodpovedajúcej rýchlosti 350 km/h.